Národná asociácia STK

Technická kontrola je pre väčšinu vodičov nutné zlo – no práve vďaka nej majú na naše cesty vyraziť len vozidlá v dobrom stave. V roku 2024 sa na Slovensku vykonalo viac ako 1,5 milióna týchto kontrol. Aké boli výsledky a koľko áut neprešlo?

Zaujímavé štatistiky prináša každoročná analýza spoločnosti Testek, ktorá zabezpečuje zber a spracovanie dát zo staníc technickej kontroly (STK) v rámci Slovenska.

Tisícky áut v zlom stave

• Počet kontrol: Celkovo sa uskutočnilo 1 371 024 pravidelných technických kontrol.
• Percento spôsobilých vozidiel: 88 % kontrolovaných áut bolo vyhodnotených ako spôsobilých na premávku.
• Podiel áut so závažnými chybami: Z celkového počtu kontrolovaných vozidiel bolo 10,5 % (143 746) označených ako dočasne spôsobilých pre zistenú vážnu chybu, zatiaľ čo 1,2 % (16 307) bolo vyhodnotených ako nespôsobilých na premávku pre nebezpečnú chybu alebo iné závažné nedostatky. Môže sa nám to zdať ako malé číslo, ale v praxi ide o desiatky tisíc áut, ktoré práve vďaka technickým kontrolám neohrozujú naše cesty.

Po piatich rokoch s takmer nemenným pomerom neúspešných kontrol došlo v roku 2024 k poklesu takto hodnotených vozidiel o 1,6 percentuálneho bodu.

Najčastejšie chyby

Pri osobných autách a ľahkých nákladných vozidlách sa najviac závažných chýb týkalo:

1. Brzdových zariadení: nesúmerné pôsobenie prevádzkovej brzdy, nadmerné kolísanie brzdnej sily či slabý účinok parkovacej brzdy.

2. Osvetlenia a elektrických zariadení: napríklad nefunkčné smerové či brzdové svietidlá.

3. Podvozku, náprav, kolies a pneumatík.

Pokles zaznamenali najmä chyby s identifikáciou vozidla (vďaka miernejšiemu posudzovaniu absencie výrobného štítku).

U ťažších nákladných vozidiel a autobusov sa opakuje podobný scenár – najviac chýb je na brzdách a osvetlení. Suverénne najčastejšou poruchou u ťažkých vozidiel – vyskytujúcou sa až u viac ako 8 % kontrol – je nesúmerné pôsobenie prevádzkovej brzdy. Znamená to, že brzdná sila na jednom z kolies klesne pod 70 % maximálnej sily nameranej na druhom kolese rovnakej nápravy. Pri brzdení na ceste sa takáto porucha môže prejaviť nadmerným vychyľovaním vozidla z priameho smeru.

Mierne zároveň narástli chyby týkajúce sa náprav a podvozku, čo môže byť skôr dobrým znamením dôkladnejšej kontroly týchto častí.

Skutočná situácia na cestách môže byť horšia

Analýza spoločnosti Testek ukazuje, že v roku 2024 bolo pri skúškach bŕzd zaznamenaných až 17 903 prípadov, v ktorých technici nezaznamenali chybu na brzdovom systéme, hoci podľa nameraných hodnôt ju označiť mali. Až 74 % týchto prípadov sa týkalo nezaznamenania nedostatočného účinku prevádzkovej alebo parkovacej brzdy – teda údajov, ktorých dôležitosť si uvedomuje azda každý vodič.

Aj keď je výpočet účinku brzdenia relatívne jednoduchý, stanice technickej kontroly ho neposkytujú automaticky. Dôvodom je, že na výpočet sú potrebné údaje ako celková prípustná hmotnosť vozidla či výber výpočtovej metódy, ktoré skúšobné zariadenie (valcová skúšobňa bŕzd) pri danom vozidle nemá vždy k dispozícii. V praxi tak dochádza k chybám najmä z nepozornosti alebo pod časovým tlakom. Práve tu však môže výrazne pomôcť automatizácia vyhodnocovania brzdových údajov, ktorá by znížila riziko, že sa na cesty dostanú vozidlá s nefunkčnými brzdami.

V bežnej premávke má každý vodič či chodec právo očakávať, že ak má dostať prednosť, vozidlo pred ním bezpečne a spoľahlivo zabrzdí. Tento základ dôvery v premávke by mal zabezpečiť práve dôsledne fungujúci systém technických kontrol.

Efektívnym riešením preto nie je zmierňovanie pravidiel ani otváranie nových staníc technickej kontroly. Kľúčom je dôkladné vyhodnocovanie nameraných údajov a častejšia kontrola existujúcich pracovísk. Prudký nárast počtu staníc v posledných rokoch totiž zaťažuje kontrolné orgány nad ich kapacity, čo môže viesť k oslabeniu dôslednosti pri dodržiavaní pravidiel. Práve preto je automatizácia vyhodnocovania brzdových údajov správnym krokom – dokáže eliminovať chyby technikov, zvýšiť podiel bezpečných vozidiel v premávke a posilniť dôveru motoristov v systém technických kontrol. Tak, aby sa každý vodič mohol spoľahnúť, že nielen jeho vozidlo, ale aj všetky ostatné na cestách sú v riadnom technickom stave.