Národná asociácia STK

Podľa nového návrhu by sa povinnosť absolvovať každoročnú „STK-čku“ mohla dotknúť všetkých vozidiel starších ako desať rokov – a motoristi by si tak museli siahnuť hlbšie do vrecka.

Európska komisia predstavila návrh revízie balíka o technickej spôsobilosti vozidiel. Jeho cieľom je modernizovať pravidlá pravidelných technických kontrol, cestných kontrol a evidenčných dokladov.

Tento balík obsahuje viacero opatrení, ale najväčšiu pozornosť vzbudil návrh zaviesť každoročné technické kontroly osobných a ľahkých úžitkových vozidiel starších ako desať rokov. Na Slovensku by to znamenalo skrátenie intervalu zo súčasných dvoch rokov na jeden.

Proti návrhu sa postavila verejnosť aj ministerstvo dopravy. Nie je prekvapením, že povinná technická či emisná kontrola býva vnímaná ako nepríjemnosť – zaberá čas a stojí niekoľko desiatok eur. V prvom rade však treba motoristov upokojiť: zatiaľ ide len o európsky návrh a slovenské ministerstvo dopravy ešte finalizuje svoje stanovisko. Od prípadného zavedenia do praxe sme teda ďaleko.

Na druhej strane je dôležité zdôrazniť, prečo majú technické kontroly svoj význam. Sú jedným z garantov bezpečných ciest. Ak sa na kontrole zistia závažné nedostatky, vozidlo je vyradené z premávky, kým sa chyby neodstránia.

Dáta v tomto ohľade neklamú: z celkového počtu kontrolovaných vozidiel bolo minulý rok 10,5 % (143 746) označených ako dočasne spôsobilých pre zistenú vážnu chybu, zatiaľ čo 1,2 % (16 307) bolo vyhodnotených ako nespôsobilých na premávku pre nebezpečnú chybu alebo iné závažné nedostatky. V praxi ide o desiatky tisíc áut, ktoré práve vďaka technickým kontrolám neohrozujú naše cesty – a zároveň sú akousi poistkou, že aj v prípadoch, keď vodič neudržiava vozidlo vo vyhovujúcom stave z vlastného presvedčenia alebo pocitu zodpovednosti, tak urobí minimálne preto, aby technickou kontrolou prešiel.

Kontroly preverujú množstvo parametrov, na ktoré si motoristi často ani nespomenú: schopnosť brzdiť, udržať stabilitu, reagovať pri náhlej zmene smeru, či zvládať nepriaznivé počasie. Odborná prax potvrdzuje, že práve staršie vozidlá sú náchylnejšie na poruchy, ktoré sa môžu objaviť už v relatívne krátkom čase. Dvojročný interval preto nemusí byť vždy dostatočný.

Často sa však argumentuje, že štatistiky nepreukazujú jednoznačnú súvislosť medzi technickým stavom vozidiel a nehodovosťou. Je pravda, že oficiálne údaje uvádzajú technickú poruchu ako hlavnú príčinu nehody len zriedkavo. V júli 2025 išlo o jedinú nehodu z 1030, pričom takmer polovicu (48 %) tvorilo „porušenie povinnosti vodiča“ a 11 % „nedovolená rýchlosť“.

Tu však nastupuje problém metodiky. Polícia má tendenciu priraďovať nehody k ľudskému faktoru aj tam, kde zohral úlohu technický stav. Takýto postup síce zjednodušuje vyšetrovanie aj určenie viny, no skresľuje štatistiky. Zanedbaná údržba sa napríklad ľahko zaradí pod „porušenie povinnosti vodiča“.

Príklad z praxe: predstavme si zákrutu, ktorú auto v dobrom technickom stave zvládne bezpečne prejsť pri rýchlosti 90 km/h. No ak ňou prechádza vodič s vozidlom v zlom technickom stave – s opotrebovanými brzdami či podvozkom – môže stratiť kontrolu a vyletieť z cesty aj pri rýchlosti 60 km/h.

Ďalším faktorom je, že značná časť škodových udalostí sa rieši bez účasti polície – najmä ak nedošlo k zraneniam a účastníci sa dohodnú. V takýchto prípadoch sa informácia o možnej technickej príčine vôbec nedostane do štatistík. Rovnako sa do nich nezapočítajú ani situácie, keď práve dobrý technický stav vozidla pomohol nehode predísť. Typickým príkladom je správne fungujúci brzdový systém, vďaka ktorému vodič včas zastaví pred chodcom, ktorý náhle vstúpi na cestu, alebo pred vozidlom vychádzajúcim z vedľajšej ulice.

Záverom treba zdôrazniť: mať auto staršie ako desať rokov neznamená, že je automaticky nevyhovujúce. Pravdepodobnosť poruchy je však vyššia než pri novom vozidle. Prevencia v podobe pravidelných kontrol je preto najlepšou ochranou – a hoci každoročná STK sa môže zdať prísna, z pohľadu bezpečnosti má svoje racionálne opodstatnenie.