Národná asociácia STK

Slovensko je krajina, ktorá má v európskych podmienkach nadpriemerne starý vozový park a prieskumy naznačujú, že situácia sa tak skoro nezmení. Čo môžeme urobiť, aby sme neohrozili bezpečnosť na cestách?

Poradenská spoločnosť Deloitte v januári zverejnila svoju pravidelnú štúdiu, ktorá každý rok analyzuje najdôležitejšie trendy v automobilovom priemysle z pohľadu spotrebiteľov-zákazníkov. Od septembra do októbra 2023 spoločnosť vyspovedala viac ako 27 000 spotrebiteľov v 26 krajinách a pýtala sa ich na záujem o elektrické vozidlá či vnímanie rôznych značiek a technologických inovácií. V tohtoročnej štúdii sa objavili štyri kľúčové trendy:

1. Spomaľovanie predaja elektromobilov môže ohroziť zelené ambície – vysoké úrokové sadzby a rastúce ceny vozidiel môžu v niektorých trhoch zmierniť dopyt po elektromobiloch. Napriek tomu, že niektorí výrobcovia pristúpili k zníženiu cien a viaceré vlády nákup elektromobilov dotujú stimulmi, veľa spotrebiteľov stále vníma rôzne výzvy, vrátane obáv z dojazdu, doby nabíjania a dostupnosti nabíjacej infraštruktúry. Na druhej strane, záujem o „spaľováky“ sa v niektorých preskúmaných trhoch opäť zvyšuje. 

Keď sa prenesieme na Slovensko, vidíme, že podľa posledných dát Zväzu automobilového priemyslu je podiel čisto elektrických vozidiel na Slovensku 2,67%. S týmto podielom sa Slovensko umiestňuje na poslednom mieste v EÚ. Na druhej strane, kým v decembri 2021 bol podiel registrácií elektrických vozidiel na Slovensku 2.41% (zo všetkých vozidiel registrovaných v mesiaci), v decembri 2023 podiel mierne stúpol na 3.85%.

Zároveň však vidíme, že inflácia a rastúce úroky na úveroch doľahli aj na celkový záujem o nové automobily a v decembri 2023 zaznamenali nové osobné vozidlá medziročný pokles registrácií pokles o 17,38%.

2. Cena je najdôležitejším faktorom pri výbere nového auta – pri rozhodovaní sa o kúpe nového auta spotrebitelia zvažujú množstvo faktorov, akými sú cena, kvalita produktu, výkon, vybavenie či značka. Ukazuje sa však, že hlavne vo vyspelých trhoch, vrátane nám najbližšieho porovnávaného Nemecka, je pre spotrebiteľov najdôležitejším faktorom práve cena kupovaného automobilu.

3. Záujem spotrebiteľov o inovatívne funkcie sa nemusí úplne premietnuť do tržieb – veľká časť spotrebiteľov má záujem o rôzne inovatívne inteligentné funkcie, akými sú informácie o údržbe, parkovaní či bezpečnosti na cestách. Na druhej strane, spotrebitelia (hlavne vo vyspelých trhoch) si už za tieto technologické vymoženosti nie sú moc ochotní priplatiť.

4. Mladší spotrebitelia majú záujem o „predplatné vozidiel“ – vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu má významný počet mladších spotrebiteľov na mnohých trhoch aspoň čiastočný záujem o úplné vzdanie sa vlastníctva vozidla v prospech modelu tzv. predplatného, ktorý sa v slovenských podmienkach najviac približuje tzv. operatívnemu lízingu, rozšírenému najmä medzi podnikateľmi. Na druhej strane, prieskum ukázal obavy ohľadom dostupnosti vozidiel a celkových či mesačných nákladov na ich prevádzku a využívanie.

Všetky tieto trendy sú zaujímavé, pretože vypovedajú nielen o stave trhu, ale aj o celkovom vplyve na bezpečnosť cestnej premávky. Slovensko je krajina, ktorá má v európskych podmienkach nadpriemerne starý vozový park. Priemerné osobné auto v EÚ je staré 12 rokov. Priemerné rakúske auto má len 8.7 rokov, Írske 8.8 a Dánske 8.5. Na druhej strane, slovenské cesty brázdia autá, ktoré majú priemerne až 14.3 rokov.

Veľa problémov s autami, ktoré následne vplývajú na bezpečnosť cestnej premávky, pritom súvisí práve s vekom a môžeme urobiť všeobecné tvrdenie, že staršie autá nie sú tak bezpečné ako nové (či už opotrebovaním alebo nedostatkom inteligentných systémov). Zároveň, ak na základe spomínaných dát a prieskumov vidíme indície, že náš vozový park sa nebude tak rýchlo omladzovať a stávať sa inteligentnejším, musíme pokračovať vo využívaní celého spektra nástrojov, aby sme zabezpečili vysokú bezpečnosť na cestách.

Musíme sa napríklad pozrieť na to, či súčasný systém technických kontrol funguje ako má a dodáva tú úroveň, ktorú od neho spotrebitelia očakávajú. Je potrebné zamyslieť sa, či by sa povinnosť podrobiť auto technickej kontrole nemala odvíjať aj od počtu najazdených kilometrov – nájazd 20,000 a 200,000 kilometrov ročne predsa nie je to isté a aj od neho sa následne odvíja technický stav auta. Aj keď je potrebné podporiť konkurenciu v takmer každom ohľade, práve STK-čky sú ten trh, kde sa prevádzkovatelia nemajú predbiehať v tom, kto vie prižmúriť očko viac.

Pozrime sa na cesty a zamyslime sa, či sa to tak nedeje práve teraz? V roku 2022 sa na Slovensku vykonalo 7 564 cestných technických kontrol na náhodne vybraných vozidlách a vyše 13% kontrolovaných vozidiel bolo vyhodnotených ako nevyhovujúcich. Na prvý pohľad táto štatistika nemusí vyzerať alarmujúco, ale podotýkame, že už len pri 5% z tisíc áut sa rozprávame o 50 vozidlách, ktoré ohrozujú cestnú premávku. Je toto bezpečnosť ciest, ktorú si zaslúžime?